-----------------------------------------
Zvyčajne začína tak, že si doma vytriedime zbytočnosti, od nenosených vecí, starých časopisov, nepotrebného riadu, nespotrebovaných korenín, či čistiacich prostriedkov. Skrátka, všetko to, čo už nahlodal čas, resp. pre nás veci nepotrebné. Potom sa toho jednoducho zbavíme. Zvyčajne to končí v kontajneri na odpad a na skládke. Možno až na to oblečenie.
Keby sme mali možnosť sledovať ďalší osud „nášho odpadu“ , možno by sme boli nemilo prekvapení, že napriek separácií všetko končí na skládke. Ako je to možné? Nie síce na tej istej a v tom istom čase, ale predsa len na skládke. Po recyklácii. Koľko z vyzbieraných a separovaných umelých fliaš nie je možné recyklovať, to by človek „čistotný“ neustál. Ide o to, že ak na fľaši je nejaký nápis, obrázok, už to danú surovinu znehodnocuje a táto je vyradená z recyklácie. A tak to ide rad radom. Obaly z mlieka, džúsov, plechoviek, atď. To minimum hliníka, teda Al, ktoré je možné takto získať sa vzápätí znehodnocuje opäť farbivami a u obalov z nápojov aj istým druhom papiera. Všetko končí na skládke. Zbierate starý papier? Ak je v ňom pribalený iný, nevhodný, celá „fúra“ sa znehodnotí tým, že sa do nej dostane nerecyklovateľná zložka a to napr. obaly z vajíčok, toaletného papiera a najmä papier, ktorého papierovú vrstvu pokrýva „umelina“, napr. bločky z registračných pokladníc, niektoré časopisy, ktorých obal prekrýva fólia, kníh, fotografie, ev. mnoho vecí, ktoré v nás evokujú, že sú z papiera.
Všetko končí nakoniec na skládkach. Nehovoriac o tom, že stále nemáme dostatok informácií, ako bezpečne skladovať blistre z liekov. Sú z Al, nejakej umeliny, takže nie sú recyklovateľné. Ale... obsahujú spústu molekúl liečiv, chémie, a neviem čo ešte, takže naozaj môžu prírode prostredníctvom skládok dosť ublížiť. Myslím si, že by prázdne obaly od liekov mali končiť v špeciálnej spaľovni, podobne, ako lieky.
Takže, doma mám upratané. Povedzme, že idú Vianoce a možno po roku sa mi v skrini uvoľnilo zopár prázdnych poličiek. Ale idú Vianoce. Vianočné trhy, vtieravá a neodbytná reklama, darčeky pre blízkych, od blízkych. Kopec sezónneho tovaru, často pre nás nepotrebného, až bezcenného, do konca roku určite tieto prázdne miesta zaplnia. A zostanú tam až do leta, resp. do budúcich Vianoc. A tak to ide rok, čo rok. Niekedy kvôli nedostatku času, inokedy len kvôli nostalgii, rok čo rok skladujeme veci, o ktoré vôbec nemáme záujem, nepotrebujeme ich. Veci, ktoré sa stali pre nás odpadom v momente, keď sme ich po prvý raz chytili do ruky. Bohužiaľ, niekedy je to naším rozhodnutím, inokedy to ovplyvniť nevieme. Mať doma čosi nepotrebné, zbytočné, je príťažou nielen pre naše životné prostredie (mnohí reagujú ako chá, chá...), ale v neposlednej rade príťažou aj pre našu peňaženku. Ale človek je už raz taký. Má problém, ide si čosi kúpiť. Ako odškodné, že to zvládol. Niečo sa mi podarilo urobiť, čo som ani nedúfala, idem si čosi kúpiť – za odmenu. A vždy je to o kúpe, o veciach. V konečnom dôsledku tie veci nekupujeme kvôli tomu, že ich potrebujeme, ale že sme v takom citovom rozpoložení, že to jednoducho urobíme. A to minimálne raz, dva razy do mesiaca a výsledok? Poznáme to každý.
Našej ekonomike sa darí. Aj keď pôrodnosť v našom meste nie je až taká horibilná, nadpriemerná, v podstate to ide. Takže ľudí v našom meste, regióne, pribúda. To je tá dobrá správa. Horšia, že chýbajú lekári, pošty, či poštové doručovateľky. Priestory sú, len naši zástupcovia MÚ menej spolupracujú a riešia problémy s kompetentnými v prospech občanov.
Čo by však riešiť mohli, resp. mali by, je prehodnotiť jednak množstvo a jednak spôsob likvidácie triedeného odpadu. Mesto Prievidza touto činnosťou poverila, resp. zazmluvnila spoločnosť T+T. Nateraz neviem, o akú spoločnosť ide a na akú dlhú dobu, len malé odporúčania. Zrejme ide o spoločnosť, ktorá v tomto podniká nielen na území nášho mesta, ale aj v iných mestách. Možno práve preto, že má toho „veľa“ jej akosi uniká, že finančná bonita ľudí žijúcich v našom meste sa zvyšuje rádovo mesiac, čo mesiac a ľudia mesiac, čo mesiac nakupujú viac a viac. Už pred rokom, či pred dvomi, bolo neskoro prijať nové opatrenia, čo sa týka separovaného zberu po našich sídliskách. Tých nádob na plasty a papier je žalostne málo. Sú v kuse preplnené. Žlté kontajnery, do ktorých odkladáme plastové obaly rôzneho druhu a plasty vôbec, by bolo potrebné vyvážať každý druhý deň, ev. postaviť miesto jedného minimálne dva-tri a potom stačí vyviesť podľa harmonogramu. Že skládkový zber je drahší ako separovaný? Lebo ten separovaný si náklady zaplatí takmer sám. Možno inde vo svete, ale na Slovensku určite nie. A človek sídliskový, resp. človek ako spotrebiteľ, je v tom úplne nevinne, skôr ho ľutujem. Prečo? Jednoducho nech sa snaží akokoľvek, nemá ten plastový odpad kde odložiť. A potom, potom končí zvyčajne v komunálnom odpade. Kde hľadať vinníka? Predovšetkým v zástupcoch zdp. na MÚ a ja konkrétne by som označila i osobu na najvyššom poste. Že pani primátorka a smeti? Určite. Za organizáciu, separáciu, odvoz a likvidáciu odpadu zodpovedá samospráva. A na čele samosprávy sme si zvolili pani primátorku už tretíkrát. Takže kto iný, ako ona, najlepšie pozná rast a vývoj života ľudí nášho mesta. Takže aj tie smeti, pani primátorka, ležia na Vašich pleciach a aj za tie smeti zodpovedáte Vy osobne. Aj keď to nie je práve voňavé, či možno to aj smrdí.
Vítam rozhodnutia kohokoľvek, že smeti budú artiklom, ktorý si musí vyrobiť sám na seba. Počnúc výrobcom, predajcom, spotrebiteľom, samosprávou. Dnes si pripadám ako škôlkár, ktorého učia utierať si soplíky do vreckovky, ale tú vreckovku nemá, lebo mu ráno maminka utrela do nej noštek a ... jemu inú nedala. Presne tak cítim. Občan separuj, lebo to bude drahšie, ale zabudli nám povedať ako. Predsa nebudem celý mesiac doma skladovať prázdne umelé fľaše, či starý papier. Cestou von ho plánujem kdesi „separovať“, ale nie raz musím prešľapať jedno-dve sídliská, aby som našla prázdny kontajner. Občas mám chuť, zobrať to vrece a položiť ho do vestibulu MÚ. Možno by pochopili.
O tom, či kontajnery na separovaný odpad – papier, plasty, možno sklo, slúži len bežným obyvateľom mesta, alebo aj iným, ... časť II.
